Makak rhesus, nazývaný tiež rézus je primát, ktorý v minulosti nechýbal v žiadnom cirkuse, či zverinci a ktorý bol po celé generácie veľmi dôležitým zvieraťom na pokusy v humánnej medecíne.
Jeho vlasťou je územie od Afganistanu cez Indiu severne od rieky Godavari a cez Barmu až do Vietnamu a najjužnejšej Číny. Rézus žije vo veľkých stádach, stretneme sa s ním snáď v akomkoľvek prostredí. V mestách, v kláštoroch, v dedinách aj v odľahlých pralesoch. Aj keď sa tento druh nepovažuje za posvätný, nikto ho neprenasleduje, pretože hinduistické náboženstvo zakazuje zabíjať zvieratá a ubližovať im. Po storočia žije rézus v úzkom kontakte s človekom a medzi primátami nenájdeme iný druh, ktorý by žil v tak širokých ekologických podmienkach, od trvalého spolužitia s človekom, až po úplne volný život v pralesoch. Bez zveličovania môžeme povedať, že nie je liek alebo očkovacia látka, ktoré by sa neskúšali na rézusoch. Dopyt po tomto druhu bola v minulosti tak veľká, že indická vláda musela vydať nariadenie, ktorým obmedzovala vývoz rézusov. Práve tak, ako boli rézusovia nenahraditeľní v medicíne, mali dôležitú úlohu aj v cirkusoch a varieté. Sú to totiž opice veľmi inteligentné a pomerne ľahko ovládateľné. Často sprevádzali verklikárov, vyberali peniaze do klobúka a nechýbali v žiadnej drezúre. Jazdili na koňoch, cvičili na hrazde alebo bradlách, tlačili malé fúriky. Samozrejme, ako bolo v tej dobe módne, boli rézusovia oblečení do šiat, aby čo najviac pripomínali ľudí. Dnes taký spôsob drezúry väčšina rozumných ľudí zavrhuje, aj zviera má predsa svoju dôstojnosť. Ale v dvadsiatych rokoch bol v celej republike i za jej hranicami známi napr. Ernst Peřina, ktorého 6 cvičených makakov v nohaviciach a sukniach sadlo na javisku na stoličky a prizeralo, ako starý samec, ktorý si na to vyzliekol kabátik, cvičil na hrazde. Celá skupina potom bavila obecenstvo.
Toľko vraví úryvok z výbornej i keď veľmi starej knihy Poloopice a opice z edície Zvířata celého světa ktorú napísal Luďek J. Dobroruka. Čítal som ju viac krát a rád si ju opäť prečítam. Myslím si, že by nemala chýbať u žiadneho chovateľa.
Prečo spomínam makaka rhezusa? Posledné obdobie bolo pre nás obdobím vybavovania papierov na dovoz tohto úžasného primáta k nám do chovu. Stará známa pesnička, ako sa hovorí, opäť sme narazili na legislatívne prekážky. Na dovoz primáta požadovali od nás z Českej republiky registračné číslo hospodárstva – prevádzky, ktoré sme samozrejme nemali v požadovanom tvare. Začali sme si ho vybavovať. Ale zároveň sme už chceli aby náš chov bol už registrovaný ako zariadenie, ktoré je určené na vystavovanie zvierat verejnosti, čo sa nám už aj skoro podarilo. Ešte nás čaká jedna kontrola z veterinárnej správy a bude všetko v poriadku. Môžeme hneď doviesť makaka a tiež máme záujem o dovoz aj iných druhov primátov..
Čo sa tým pre nás mení? Aj pre Vás, milovníkov primátov? Veľa. Keď si trošku u nás makak zvykne a ja dokončím vonkajšie výbehy, otvoríme naše chovné zariadenie širokej verejnosti. Budete sa môcť zadarmo a bezodplatne prísť pozrieť počas otváracích hodín k nám do chovu.
To nebude však všetko. Pre vážnych záujemcov a milovníkov opičiek pripravujeme si aj súbor rozšírených prednášok o pravom domácom chove primátov. Za symbolický príspevok Vám porozprávame aký je to život s opicami, čo to všetko obnáša (stravovanie, zdravotné problémy, prístup, výchova, legislatíva) a aké problémy i radosti nás postrehli.
Dátum pridania:13.02.2011
|