Týranie opíc - primátov, alebo len boj o pozíciu v tlupe?


Dlhšiu dobu sme nič nepísali na stránku, venovali sme sa naplno našej Pipi. Výchova a starostlivosť o mláďa primáta si vyžaduje celodenné nasadenie. Niekedy máme pocit, že je to horšie ako mať dieťa. To dáte aspoň na chvíľku spať a máte pokoj. Opička ale sa dať spať nedá, celý deň len pozerá, kde by mohla narobiť nejakú zlobu v rámci hier.

Pomaličky sa spoznávame a učíme sa ako vychádzať s makakom. Je to poriadne cítiť, že ide o vysoko inteligentné zviera. Nerobí jej problém otvoriť si chladničku, skrinku, či pustiť vodu. Všetko berie do rúk, všetko ju zaujíma. Nedajbože jej niečo chcete zobrať, už je oheň na streche. Našťastie jej stačí podať niečo iné a hneď pustí predmet jej záujmu z rúk. Inak sa môže stať, že Váš telefón, či papuča skončí na skrinke, kam si nosí všetky hračky, aby ich ochránila pred Vami.

Niekedy sa rozblázni tak, že nekontrolovateľne začne hrýzť všetko na okolo. Hlavne ak sa hraje s mačkami a psíkom. Najprv uhryzne mačku, potom psíka a začne ich naháňať. Cestou sa pristaví u nás a uhryzne aj nás. Ak len slabo, nevenujeme tomu pozornosť. Ale keď uhryzne silno, vtedy musíme zakročiť. A to je kameň úrazu.

Zvieratká by sa nikdy nemali biť. Ale u opíc je to trošku diskutabilné. Žijú totiž v tlupách, kde každý člen má svoje postavenie. Toto postavenie si budujú ako inak – bitkou. Všeobecne sa o tom príliš nehovorí, ale keď sa buduje postavenie v tlupe vo voľnej prírode ich bitky sú dosť drsné. Väčšinou končia hlbokými ranami a riadnymi kúsancami. Stačí sa len pozrieť na nich v ZOO, aké majú chrasty po celom tele z bitiek. Makak, podobne ako iné väčšie opičky má totiž posunutý prah bolesti, hlavne v bojovom amoku. Vtedy ako keby prestal vnímať bolesť, ide mu len o to aby zničil a podriadil si člena tlupy na ktorého útočí, alebo ktorý zaútočil na neho. To, čo človeka môže dosť bolieť, opica nevníma ako silnú bolesť. Malý príklad. Ak opica štipne Vás do ruky, ostane Vám veľká modrina a polovicu dňa s ňou nemôžete ani pohnúť. Ak ju štipnete vy z celej sily, ani poriadne nezareaguje na to. Primáty sú jednoducho drsné a agresívne stvorenia.

S týmto faktom úzko súvisí aj ich výchova v našej malej rodinnej tlupe. Keď napíšem, že som chmatol Pipi od chrbta za krk a švacol jej zo dva krát s vodítkom po chrbte, môže niekto namietať, že ju týram. Ale keď ukážem ranu a obrovskú modrinu na mojej ruke, ktorú mi spravila možno zmení názor.

Pipi u nás totiž najprv dohrýzla mačky a psíka. A to tak, že na stene máme pekné krvavé fľaky, z ich bitky. Odvtedy ju mačky i psík rešpektujú. Pekne si vybudovala postavenie. Potom začala útočiť aj na nás. Najprv iba dobehla, stiahla uška do zadu, zamračila sa a začala ceriť zuby. Neskôr už aj vyskočila a uhryzla do ruky. Zo začiatku len jemne, očakávala čo sa stane. Samozrejme nestalo sa nič a tak zrazu začala hrýzť úplne drsne. Keď si dovolila zaútočiť aj na mňa, ako na hlavu našej tlupy, musel som zakročiť. Trošku som ju strepal a všetko bolo v poriadku. Ani nie desať minút po bitke, už došla za nami a začala sa k nám túliť. Odvtedy máme aspoň zatiaľ pokoj. Už neskúša vyvolať boj o postavenie.

O výchove primátov a boji o postavenie sa skutočne nikde nedozviete. Nehovorí sa o tom ani medzi chovateľmi, ani v zoo, či cirkusoch. Cirkus spomínam len tak okrajovo, tie ich drezúry nie sú len o budovaní s pozície v tlupe, ale skôr o zlomení psychiky zvieraťa. A to už je systematické ubližovanie a týranie primáta, čo výrazne odsudzujem. Ale dôvod prečo sa o tom nehovorí, je mi už plne jasný.

Spýtal som sa známeho, ktorý sa zapája do akcií za ochranu zvierat jednoduchú otázku. Keď „švacnem“ jednu výchovnú facku veľkej opici, ktorá ma uhryzla aby si vybojovala postup v tlupe, je to týranie? Aký máš na to názor? Odpoveď znela áno, a hneď spustil na mňa prúd výčitiek, že hádam som nezbil a zároveň netýral našu Pipinu. Lebo to sa nesmie, to je na zažalovanie.

Spýtal som sa inak. V prírode sa pozícia v tlupe získava bojom. Každá tlupa to má pekne zatriedené, kto je hore a kto dole. Súčasťou každého spoločenstva opíc je aj boj o postavenie. Tieto boje sú pomaly niekedy také agresívne, že ide skôr o boj na život a na smrť. Keď sa pobijú dve opice, o postavenie v tlupe, je to týranie? Nemala by sa opica - agresor zažalovať? Prípadne ju aj odsúdiť na dva roky bez sladkostí ? :-) Známy odpovedal, že nie, lebo to je príroda, bitky na získavanie postavenia v tlupe k opiciam jednoducho patria.

Nedalo mi a spýtal som ako si mám potom vybudovať postavenie v našej tlupe, nakoľko žijeme s opicou spoločne. Len sa zamyslel a odvetil „Neviem“. Nie je veru bitka, ako bitka. Ak pár krát za život musí človek „švacnúť“ jednu výchovnú opici, nie je to podľa mňa týranie. Aj malé dieťa dostane občas na zadok, ak si nedá inak povedať. Ak aj to je týranie, tak potom sme v útlom veku boli všetci týraní. Je čas zažalovať všetkých rodičov a prarodičov.. :-) I keď v horlivom ťažení za ochranou zvierat pred týraním, sa „výchovné švacnutie“ opici vyslovene odsudzuje. Ak si myslíte, že výchovné metódy známe u iných tvorov budú fungovať aj u opíc, mýlite sa. Keď na opicu nakričíte, neprestane, skôr ju to ešte viac nahnevá..


V chovoch je to rovnaké, postavenie v tlupe si musia vždy vybojovať, inak Vás primát nebude rešpektovať a bude útočiť, keď sa mu to hodí. Tak ako je to aj v prírode. Neostáva nič iné ako si vydiskutovať ručne – stručne. Na primáty naozaj nefunguje dohováranie, ako by ste si mysleli. Keď robí niečo, čo nemá robiť a skríknete na opicu, len sa na Vás pozrie a robí to ďalej. Prečo by Vás mala počúvať, kto vy ste aby ste jej rozkazovali. Po ručnej diskusií a začlenení v tlupe je to už iné. Stačí len skríknuť a primát vie, že to nemá robiť a nerobí to. Ale ak máte v chove agresívneho samca, ktorý sa odmieta podvoliť, veľa si nepomôžete. Stále bude útočiť a vtedy musíte sa naučiť ako s ním vychádzať, aby Vám dal pokoj. Nie je to úplne ideálne, ale aspoň Vás to čiastočne ochráni pred hryznutím, štípancami a fackami.

Tento článok je len čisto môj pohľad na situáciu, nikoho nenahováram na to, aby „švacol“ jednu svojej opici. Ubližovať sa nemá žiadnemu živému tvorovi. Článok je určený na zamyslenie, nie ako návod. Každá výchova, či boj o pozíciu je vysoko individuálna. Môžete chovať malé zlatíčko, ale aj zlého čerta. Niekedy môže byť makak až taký zlý, že nie je ho možné zvládnuť.

Napriek tomu, že makak môže byť agresívny tvor, má aj druhú svoju stránku. Teda aspoň mláďatá. Strašne rada sa naša Pipi túli k nám, hlavne ak sa jej chce spinkať. Ani nie pol hodinu po ručnej-stručnej diskusií sa už takto túlila ku mne. Na fotke je Pipi ta malá opička, to bradaté čudo som ja, len pre istotu to píšem. :-) Fotky sú v nižšej kvalite, ale hádam to nebude vadiť..

spiaci makak rezus 1

spiaci makak rezus 2


Dátum pridania:23.03.2011




 Developed by  J&D MEDIA s.r.o. (C) 2017 J&D MEDIA s.r.o.